sa narodil 11. septembra 1898 v stanici Kazanskaja na Done. Prvá svetová vojna ho zaviala do Poľska a neskôr do Prahy. Po skončení štúdia v Prahe prišiel na východné Slovensko a učil v Olšinkove, Kalinove a v Čertižnom. Súčasne v týchto dedinách a v ich okolí pôsobil ako sadovod, včelár a pomáhal tiež ľuďom ako liečiteľ. Najväčší kus práce vykonal ako zakladateľ detských súborov ruských ľudových nástrojov v Kalinove a Čertižnom, s ktorými veľmi úspešne vstupoval po východnom Slovensku, ale aj na Zakarpatsku. 

 

         Po roku 1945 Alexander Ljubimov pracoval ako učiteľ na Ruskom gymnáziu v Medzilaborciach a v Humennom, neskôr na Ruskom pedagogickom gymnáziu v Medzilaborciach. Aj tu založil a viedol mládežnícke hudobné súbory, s ktorými vystupoval aj na celoštátnych súťažiach v Bratislave, Brne a Ostrave, kde jeho súbory všade získavali popredné umiestenia.

         V roku 1953 spolu s Jurajom Kosťukom a Oľgou Dutkovou založil a viedol prvý profesionálny Súbor piesni a tancov ukrajinského obyvateľstva ČSR, ktorý pracoval v Medzilaborciach a neskôr v Demjate pri Prešove. Po likvidácii tohto telesa krátko pracoval na Katedre ruského jazyka a literatúry Vysokej školy pedagogickej v Prešove, odkiaľ odišiel do Medzilaboriec, kde založil aj viedol (ako jej riaditeľ) Hudobnú školu.

 

         Svojím osobným životom, príkladnou prácou i dobrým vzťahom k potrebám dedinského ľudu a rozvoju jeho kultúry si Alexander Ljubimov získal veľkú popularitu ako aj úctu a lásku ukrajinského obyvateľstva, za čo patrí naša vďaka a trvalá spomienka na neho ako na veľkého človeka a významného kultúrneho dejateľa.

 

 

Vznik školy

 

Hudobná škola v Medzilaborciach vznikla 1.9.1955 na návrh Okresného národného výboru v Medzilaborciach a odboru kultúry a rady Krajského národného výboru v Prešove.

         Bezprostredným popudom pre vznik školy bol neustále vzrastajúci záujem žiakov o hru na hudobné nástroje, ktorá sa dovtedy vyučovala len súkromne, pretože ani v neďalekom Humennom, v tom čase, tiež nebola hudobná škola. Hudobná škola dostala hneď k 1.9.1955 samostatnú budovu, ktorá po adaptačných prácach veľmi dobre vyhovovala potrebám školy. Počas opravy budovy vyučovanie prebiehalo v Dome osvety (v kanceláriách) a v triedach jedenásťročnej strednej školy. Materiálne vybavenie školy bolo od začiatku pomerne dobré. Vyučovať sa začínalo s jedným klavírnym krídlom, tromi akordeónmi, s jedným bajanom, ale postupne sa počet nástrojov zvýšil o pianíno, ďalšie klavírne krídlo, dva akordeóny, cimbal, klarinet, flautu, lesný roh, violončelo a kontrabas.

         Riaditeľom školy od škol. roku 1955/56 do 1961/62 bol Alexander Ljubimov, ktorý mal veľké zásluhy pri vybudovaní hudobnej školy v Medzilaborciach.

Toto sú prvé slova, ktoré nájdete vpísané v kronike tejto ZUŠ. Sú plné nadšenia, skromnosti a očakávania ľudí, ktorí sa odhodlali založiť školu, ktorá v tomto školskom roku oslavuje svoje 50. výročie vzniku. Kronika uvádza, že v skol. roku 1955/56 mala škola 63 žiakov a štyroch učiteľov.

         Dnes má ZUŠ v Medzilaborciach 236 žiakov. Z toho 132 v individuálnej forme výtvarného odboru a 104 žiakov v skupinovej forme hudobného odboru. Škola zamestnáva 8 pedagogických zamestnancov plne kvalifikovaných v svojom odbore, jednu externú učiteľku hudobnej teórie a jedného  nepedagogického  zamestnanca. V hudobnom odbore sa v škol. roku 2008/09 vyučuje klavír, zobcová flauta, akordeón, husle, klarinet, gitara, spev, saxofón.

         Tieto konštatovania svedčia o jedinom, že snaha zakladateľov tejto školy nebola márna, že semienko umenia bolo zasiate do úrodnej zeme, kde vyrástlo a prinieslo aj svoje krásne plody.

         V súčasne dobe sa vyslovuje mnoho rôznych názorov na činnosť našich škôl. Existuje veľa názorov na vnútorný život školy, o ktorých diskutujú učitelia, školský pracovníci, rodičia žiaci a aj široká verejnosť. Žijeme v dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti gigantického rozvoja vedy a techniky, ktorá na jednej strane poskytuje človeku nebývalé možnosti a nesmiernu moc a na strane druhej to všetko chceme vyvážiť umením. V odpore proti jednostrannému technokratizmu, krajnému racionalizmu a masovej spotrebiteľskej kultúre sa akceptuje nutnosť humanizácie ľudstva a vnášania umenia do všetkých sfér ľudského života.

         ZUŠ v dnešnej dobe nemajú ľahkú existenciu, ale pre budúcnosť nesú o to väčšie posolstvo.